Sme svoji

Zodpovedne môžem prehlásiť, že to, čo potom imitovali Skrucaný, Noga a Piško bolo slabou napodobeninou toho, čo v skutočnosti sa tam dialo.
Nebudem sa teraz predvádzať, že som tam chodil zo „študijných“ dôvodov, ale verte mi , že fascinujúci bol pohľad nielen na učinkujucich , ale hlavne na preplnene tribúny.
Tisíce ľudí si našlo zmysel života, tisícom srdce tĺklo v rovnakom rytme a keď seansa sa začínala pochodom reprezentantov v ľudových krojoch s transparentmi, na ktorých boli názvy miest ich pôvodu burácanie preplnených lavíc nemalo konca kraja.
Potom títo zaslužilci si sadli na vopred pripravene obyčajné stoličky na ihrisku ( asi 15 radov po 25) priamo pred Neho, vlastne nie priamo, lebo bol medzi Vladovou zostavou a stoličkami ešte koberec, na ktorom priamo na zem sa usadili ti z pochodu, ti najvernejší.
Videl som , akí sa cítia dôležití a potrební. Vlado im ten pocit veľkoryso dával. So svojou masochistickou povahou som „vychutnával „ tieto okamihy, ale keď raz Mečiar zaútočil na vedľa sediaceho Gašparoviča s poznámkou, že pri svojej charakteristike prezidenta Kovača nemal pravo povedať „starý“, lebo len druhé slovo je pravdive a predseda parlamentu ospravedľňujuco sa usmieval, tribúny revali a ja.. som dostal strach.
Teraz už som to nechápal ako neproduktívne presvedčovanie presvedčených a nasieranie nasratých. Nepriateľ bol jasný. Nepriateľmi boli ti druhí, nepriateľom bola INAKOSŤ.
Potom skoro rovnako som sa bal, keď Dzurinda vyrukoval s nepriateľskou skupinkou a ja som si uvedomil, že zasa nepriateľom sú ti druhí.. Ti INI..
Začal som sa tiež báť, keď jedna strana začala tvrdiť, že jej prívrženci majú iné svedomie, že na nich zákon by nemal platiť. Minister za toto hnutie hlasoval proti programovému vyhláseniu vlády, v ktorej bol ministrom.
Bal som sa, keď najspravodlivejší zo spravodlivých Štefan Hrib vo svojom .týždni rozhorčenie útočil na Krajcera za servilnosť voči majiteľovi súkromnej televízie , ale sám s kamarátom Richardom predvádzal vrchol jednostrannosti v médiu verejnoprávnom.
Tentokrát bal som sa viac ako za Mečiara, lebo to bol sofistikovanejší útok voči INAKOSTI. A dnes? Jan Slota so svojimi vulgárnymi hrozbami a urážkami sa mi zdal smešný, ale keď podpredseda vlády pre národnostné menšiny povie, že čo tu pindame, že sa ešte nič nestalo, že treba vyčkať až sa niečo skutočne stane a potom koaličná radá určíte povie bu, bu , bu.. začínam mať zasa strach.
Nie o seba.